Je koniec... určite zomriem na úpal, keď skôr neskolabujem kvôli nedostatku tekutín. Takýto koniec som si nepredstavovala, keď som nasadala na našu „vyčančanú“ loď, ale čo už, tak to býva, človek mieni Pán Boh mení. Keby sa tu tak objavila nejaká loď... asi nemožné, som uprostred oceánu úplne sama, pekný koniec, nájdu ma ako vysušenú škvarku. Nie, nemôžem si takéto myšlienky pripúšťať, lebo sa zbláznim!

Ja niečo vidím! Nie je to fatamorgána? Och Bože, ja už asi blúznim! Nie, je to naozajstná loď. „Haló, Haló, tu som!! Blíži sa ku mne. Vidí ma! Som zachránená!

Už dobre nevidím, všetko sa mi rozmazáva. Cítim nie čie silné ruky ako ma ťahajú z člna. Potom už nevidím a necítim nič, iba tmu a pokoj, asi som odpadla.

Pomaly otváram oči. Slnko, ktoré svieti pomedzi štrbinu v závese ma páli. Pomaly sa však môj zrak prispôsobuje. Ležím v kajute, ktorá je obložená drevom, alebo aspoň mne sa to na prvý pohľad zdá. Sú v nej vzácne kúsky nábytku, vyrezávané, drevené stoličky, stôl, komoda...Je to vôbec možné? Mne sa to isto iba zdá. Opäť zaspávam.

Zobudím sa na vŕzganie dverí, ktoré niekto pomaly otvára. Zbystrím pozornosť, chcem vedieť, kto ma zachránil. Vchádza do dverí. Dobre ho nevidím. Zrakom ohmatám iba jeho siluetu. Je obrovský. Aby mohol do kajuty vojsť, musí sa zohnúť. Fúha, začína ma mraziť po chrbte. V tom sa ku mne ozve krásnou angličtinou. Uf, to bude little problem, ale čo už. Pýta sa ma kto som, čo sa stalo, ako sa mám. No ja takmer nič nevnímam. Oh, vnímam, ale jeho. Jeho hlboké hnedé oči, plné pery, zuby ako perly, jamky na lícach, keď sa uškrnie, jeho mužný krk. V tom si všímam jeho silné opálené ruky, ktoré ma zachránili. Náš rozhovor končí, som príliš unavená a on ma necháva odpočívať. Vstáva a odchádza, ešte pred jeho odchodom rýchle mrknem na jeho zadok, ó áno, ako som predpokladala pevný a maximálne sexy. Ponáram sa do sna, alebo mojich predstáv?

Dni ubiehajú, ja sa pomaly spamätávam. Už mi je dlho ležať v tejto posteli, chcem ísť von, ale ten tajomný námorník mi to neustále zakazuje. Ale na čo sú zákazy? Aby sa prekračovali. Idem teda na prieskum. Vonku počuť čulý ruch a krik. Čo sa deje? Pomaly vykuknem. Vidím pri našej lodi, nejakú inú loď, modernú, trojposchodovú a na nej vystrašené tváre majiteľov. Prečo sa boja a koho? V tom mi to dochádza. Vidím iných ľudí ako na nich mieria pištoľami! No super, som na lodi novodobých pirátov, vedela som sa narodiť pod šťastnou hviezdou! Ale keďže ešte žijem, nechcú ma asi zabiť. Alebo si ma nechávajú ako konkubínu, vystriedajú sa pri mne a potom ma zabijú? Čo teraz! Vyskočiť z lode, spáchať samovraždu? Už chcem zmiznúť do kajuty, keď zbadám jeho uprený pohľad. Do frasa! Čo teraz? Videl ma, už mi je koniec. Zatvorím sa do kajuty a čakám na rozsudok smrti.

Po chvíli rozruch ustane. Je ticho, nebezpečné ticho...

V tom sa rozletiajú dvere. Do kajuty sa rúti pirát a ja rýchlo žmúrim oči. Nech sa deje, čo sa deje, ale nedá sa tomu uniknúť. Kričí na mňa ako blázon, z jeho rýchlych komolených slov porozumiem, že mi nadáva, prečo som ho neposlúchla, či nemám rada svoj život. Som biela ako krieda a do očí sa mi rinú slzy, ktoré pomaly stekajú po tvári, po krku...

Po chvíli sa ukľudní, jeho tvár sa mení. Začína mi utierať slzy jeho hrubými prstami, pomaly a nemotorne. Čo to robí? Som zmätená. Začína ma bozkávať po mieste, kde tiekla slza. Ale ja nechcem! Zneužije ma a potom zabije? Tak to teda nie! Chcem sa odtiahnuť. Ale už sa nedá. Začína byť náruživejší a ja sa ponáram do vášne s ním. Bozkáva mi celú tvár, hladí moje ryšavé vlasy. Začína mi bozkávať ucho. Pomalými krúživými pohybmi prechádza po mäkkom lalôčku, počujem ako prerývane dýcha, len mi to zvyšuje krvný tlak, je to vzrušujúce. Jeho ruky však nezaháľajú, pomaly mi hladká plecia, chrbát... No nie, môj pirát je hanblivý? No tak, dotkni sa mi už pŕs, no v tom, akoby počul moje myšlienky, vrhá sa na moje biele prsia. Jemne ich chytá, stláča, masíruje, cez moju jemnú košieľku presvítajú zdurené bradavky...ruky však nekončia svoju púť, kĺžu sa mi po bokoch, silno stláčajú môj malý okrúhly zadok, mám pocit, že si mapuje celé moje telo. Bozky prechádzajú na krk. V tom niečo praská, je to moja košieľka, padá na zem roztrhnutá na dve polovice. Ležím pred ním nahá. Nenechám sa zahanbiť a s rýchlosťou blesku ho vyzlečiem. Naskytne sa mi krásny pohľad. Hnedé nádherné telo. Pozerá na mňa ako vlk na jahniatko. Prebehne mi po chrbte mráz. Nestíham sa spamätať a môj pirát pokračuje tam, kde skončil, na krku, nezostáva tam však dlho. Jeho horúce vlhké pery pomaly kĺžu dole cítim slastný pocit. Pomaly perami zachytáva môj prsník, mazná sa s ním líže ho, prechádza k ďalšiemu, hrá sa so mnou. Keď sa nabažil pŕs, pokračuje v pirátskej výprave, hladí moje bruško, bozkáva ho, schádza nižšie a nižšie až kým sa nedotýka môjho centra. Prehýnam sa pod tiažou rozkoše. Saje ma, nevynechá ani jedno miestečko, jeho jazyk je veľmi náruživý, som na pokraji zúfalstva a to je ešte len začiatok. Nenechám sa zahanbiť a vrhám sa na neho. Chytám do rúk jeho tvrdého bojovníka, približujem pery a ochutnávam. Jemne brázdim vrchol, obopínam ho perami, kladiem si ho hlbšie do úst, najprv pomaly opatrne, potom zvyšujem intenzitu. Skúmam okolie, chcem poznať každé miesto jeho mužstva. V tom ma schytí a ťahá hore, chce viac...

Nechávam ho ležať na chrbte a pomaly sa plazím vyššie, škrabúc ho pri tom nechtami po bruchu, prsiach. Oči mu nebezpečne planú. Pomaly sa približujem, hľadám si optimálne miesto. Sadám si na jeho tvrdý model mužnosti. Vášeň mi preniká celým telom. Hýbem sa hore, dole, raz pomalšie, potom rýchlejšie, dopredu, dozadu. Naše telá sú v súhre, jeden predpokladá pohyb druhého. Skladá ma zo seba dole. Odrazu cítim ťarchu jeho mocného tela. Vniká do mňa, naráža ako príliv o skaly. Naše telá sa zvíjajú vo všetkých možných i nemožných polohách až kým spolu nesplynieme v jednom veľkom a slastnom výbuchu vášne. Klesáme unavení a celí mokrí na vankúš.

Neviem ako dlho som spala, nepamätám ani kedy som zaspala.

Otvoria sa dvere, môj pirát v nich. Podáva mi oblečenie a súri ma. Porozumiem, že sa mám rýchlo obliecť, sme blízko pevniny. Mám vystúpiť, kým sa ešte dá. Nie, ja nechcem, ja chcem ostať s pirátom! Moje prosby nepomáhajú...

Stojím na pláži a pozerám ako sa pirátska loď vzďaľuje. Môj pirát mizne za obzorom.

Autor: Evita

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Počet videní : 1473

Späť